reklama

Čas nezahojí všetky rany

Nechápala som, prečo mi blahoželajú. Najprv mi bolo smutno, ale potom ma ten zástup čiernych ľudí presvedčil, že som určite vyhrala v súťaži s fialovou kravou. Tak naliehavo mi potriasali rukou a čosi vraveli.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Že vraj čas lieči rany. Ale určité rany rozjatrované všadeprítomnými spomienkami, pohľadmi na fotky, svetrom od teba sa nezhoja ani za päť rokov. Bolí ma, že som tu sama, bolí, že mám iba maminu a Happyho a ty s nami nie si. Bolí, že v čase, keď som ťa potrebovala snáď viac, než keď si ma učil bicyklovať, som bola sama.

A preto to tu píšem. Lebo je mi ľúto, že som ti viac nehovorila, ako ťa mám rada, že som bola zlá a nahnevaná, keď si nevedel správne vyjadriť čas, keď si si ako inžinier chémie nevedel spomenúť na uhľovodíky, keď si zabudol slová a vety. Teraz viem, že som sa nehnevala na teba, ale na svoju bezmocnosť, na to, že sa musím dívať, ako odchádzaš a nemôžem to zadržať. Len dúfam, že aj ty si vedel. Bojovali sme náš boj tak dobre a zrazu sa to celé pokazilo. Nenávidím ju, hnusnú odpornú chorobu, ktorá sa s nami len hrala na skrývačku, aby potom v plnej sile znovu zaútočila. Dala nádej, ktorú som stratila hneď na začiatku, lebo som neverila, ale ona ma učičíkala...Rentgenmi, CT-čkami, pozitívnymi vyjadreniami lekárov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pamätám si, ako mi prišla, práve keď som bola u teba v nemocnici, smska od mamky...

"Mamka píše."

"A čo píše?" Prvá súvislá veta po týždňoch. Rozrevala som sa ako malé decko, plakala som celú cestu na stanicu na autobus...Nikdy nezabudnem.

Pamätám si, ako si sa ten posledný piatok zrazu prebral zo spánku a chytil nás obe za ruky, pozrel nám do očí. Celú dobu na JISke sa to nestalo. Mala som tušiť, mala som si ľahnúť vedľa teba a zostať tam do poslednej chvíle. Bolo to pred fyzikou, keď vošla naša triedna s červenými očami a nemusela ani zavolať moje meno, nemusela už vôbec nič, všetko bolo vypovedané tým pohľadom. Mamka čakala pred dverami. Ani som neplakala. Možno som bola v šoku, ale hlavne sa mi uľavilo. Že teba to už nebolí...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bolí to mňa. Niekedy denne, niekedy len občas. Ale chýbaš. Tak strašne...

Ľuba Lapšanská

Ľuba Lapšanská

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bejby nebude sedět v koutě...má hlavu v troubě a tráví se:) Zoznam autorových rubrík:  Zo školy...FotosySúkromnéZa nosomNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu